Dôvody pre bezmäsitú stravu I.

27.04.2021

Nadväzujeme na predchádzajúci článok týkajúci sa vegetariánskej stravy. Samozrejme, že každý sa rozhoduje sám, či bude jesť mäso alebo nie. Je to slobodná vôľa a súčasne zodpovednosť ľudskej Bytosti voči sebe samej. V tomto a nasledujúcich článkoch len chdeme dať po pozornosti viaceré hľadiská, ktoré hovoria objektívne o prínose pre pozitívny vývoj pri opore o vegetariánsku stravu. 

Chceme však upozorniť na to, že prechod na vegetariánstvo musí byť postupný a v mnohých prípadoch trvá tento prechod postupne aj 3-5 rokov. Niekto sa rozhodne zo zdravotného hľadiska, napr. v prípade onkologických ochorení, prejsť na ovocné a zeleninové šťavy, čo je z krátkodobého hľadiska dobre a človek sa môže cítiť odľahčený a povie si, cítim sa super a už mäso do úst nezoberiem, ale ak ten človek nevie, ako nahradiť vyradené súčasti výživy, ako je aj mäso zo svojho každodenného jedálnička, z dlhodobého hľadiska sa to znova prejaví len na jeho zdraví. Je dôležité si naštudovať  a mať prehľad o tom, čo je vhodné, čo nie, ako by mal vypadať každodenný jedálniček.

Dôvody pre bezmäsitú stravu možno zhrnúť do niekoľkých oblastí. Ich poradie uvádzame náhodne, bez ohľadu na ich dôležitosť a v každom ďalšom článku si rozoberieme každú jednu tému osobitne:

  1. ZDRAVIE A KONDÍCIA
  2. EKONOMIKA, EKOLÓGIA, POLITIKA
  3. ETIKA A MORÁLKA
  4. ANATÓMIA A FYZIOLÓGIA
  5. HISTÓRIA, NÁBOŽENSTVO, DUCHOVNÉ NÁUKY


  1. ZDRAVIE A KONDÍCIA 

A. Zdravotnícke štatistiky o priemernom veku národov a skupín podľa zloženia stravy

Zdravotnícke štatistiky dokladajú neustále sa skracujúci priemerný vek u národov, ktoré vynikajú požívaním mäsa. Eskimáci, Laponci, Gróni a Kirgizi, v ktorých strave sú silno zastúpené živočíšne bielkoviny, majú najnižší priemerný vek na svete: 30-40 rokov.

Naopak Bulhari z horských oblastí, Kaukazi, Yukatánski Indiáni, Tódovia z Východnej Indie a Hunzovia z Pakistanu, ktorí sa živia nízkobielkovinovou stravou, majú priemerný vek okolo 90-100 rokov. Napr. Hunzovia sú od 30. rokov 20. storočia podrobovaní pravidelným lekárskym prehliadkam vrátane EKG. Netrpia žiadnou z našich ochorení. Ich zdravie nebolo podmenené podnebím, pretože členovia iných národov žijúci na druhej strane údolia v rovnakých klimatických podmienkach, ale s prevažne mäsitou stravou, umierajú veľmi mladí. Dr. S. A. Riaz z Kráľovskej nemocnice v Glasgowe sa divil týmto obyvateľom, žijúcim v nadmorskej výške 2400 až 4000 m v údolí Hunza a v iných horských oblastiach severovýchodnéh Pakistanu: "Živia sa tým najjednoduchším spôsobom - pšenicou, kukuricou, zemiakmi, cibuľou a ovocím a pritom niektorí nachodia po ťažko priechodných horských chodníkoch desiatky kilometrov denne. Vždy sa uvádza ako príklad ich telesná zdatnosť, neprítomnosť obezity, zuby bez kazov a dlhovekosť."

B. Vplyv vegetariánskej stravy na zdravie a kondíciu, testy so športovcami

Stovky medzinárodných a národných štúdií dokázali, že vegetariáni a vegáni majú nižšiu úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia, rakovinu, cukrovku a mozgové príhody. Takmer vôbec netrpia obezitou, reumatizmom, vysokým krvným tlakom a ďalšími civilizačnými ochoreniami. Naproti tomu bolo zistené, že čím vyšší je podiel bielkovín a tukov (hlavne živočíšnych) v potrave, tým vyššia je úmrtnosť na aterosklerózu a rakovinu a opačne.

Túto skutočnosť potvrdila na základe stoviek štúdií aj Americká diétna asociácia v r. 1987 a vo svojom stanovisku kladne hodnotila vegetariánstvo (to naozaj!) Plne sa stavia za tzv. lakto-ovo-vegetariánstvo a doporučuje ju tie Svetová zdravotnícka organizácia a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN. Považujú vegetariánstvo za najzdravší a najekonomickejší životný štýl.


Rakovina je ochorením vo vedeckých štúdiách asi najviac dávaná do súvislosti s vysokou konzumáciou mäsa. Dr. Bandaru Reddy a dr. Ernest Wynder referovali o rakovine hrubého čreva v Journal of th National Cancer Institute: "Populácia v oblastiach zvýšeného rizika konzumuje stravu bohatou na živočíšne bielkoviny a tuky, zatiaľčo populácia v oblastiach zníženého rizika sa živia stravou chudobnou na tieto zložky, ale bohatú na rastlinné bielkoviny a vlákninu."

Dr. John W. Berg napísal v roku 1973: "Existuje jasný dôkaz o tom, že spotreba hovädzieho mäsa je kľúčovým faktorom určujúcim ochorenia na rakovinu hrubého čreva."

Mäso s jeho vysokým obsahom nasýtených tukov a cholesterolu považujú mnohí výskumníci za hlavnú príčinu ochorení srdca. Štúdie ukázali nižšie hladiny cholesterolu a krvného tlaku u vegetariánov ako u nevegetariánov: "... vegetariánska diéta môže zabrániť 90% všetkých trombií a 94% koronárnych oklúzií."

Naša "civilizovaná strava" s prevahou o.i. mäsa, rýb, vajec a príliš málo dráždi črevá a preto sa ich činnosť obmedzuje. To je často príčinou chronickej zápchy. Tým, že výkaly zostávajú v črevách zbytočne dlho, docháda k neprirodzenému kvasnému procesu. Bakteriálna flóra sa mení z baktérií kvasných na baktérie hnilobné. Časť jedovatých látok - toxínov - ktoré by za normálnych okolností odišli s výkalmi z tela, sa znova vstrebávajú do krvnéh obehu prostredníctvom črevných chĺpkov (klkov). To spôsobuje bežné poruchy v podobe bolestí hlavy, závratí, dráždivosti, nespavosti, celkovej únavy a nechuti k práci, náchylnosti k infekciám a ekzémom rôznych druhov.

Tiež sa zhoršuje schopnosť myslenia a sústredenia, pretože je potrebné veľké množstvo energie na vylučovanie nežiadúcich látok z krvi. Niektoré pramene uvádzajú, že trávenie mäsa odčerpá až 70 % energie, preto známa únava po jedle.

Roku 1968 previedol profesor P.E. Astrad vo Švédsku tieto záujímavé pokusy s niekoľkými športovcami: Počas troch dní bolo deviatim osobám predpokladaná špeciálna strava, pričom bola ich výkonnosť podrobená skúške na ztv. ergokolu. Po strave zostávajúcej z mäsa bola výkonnosť športovcov v priemere 57 minút. Po zmiešanej strave stúpla na 114 minút, kdežto čistá vegetariánska strava im poskytla výkonnosť 167 minút - teda takmer 3x vyššiu ako pri živočíšnej strave.

Je známe z rôznych rozhovorov so špičkovými športovcami, že veľká časť z nich buď sú vegetariáni alebo vegetariánsku stravu dodržiavajú v období dôležitých závodov alebo pred pokusmi o prekonanie rekordov. Zvlášť to platí o výkonoch vytrvalostných (diaľkové behy, plávanie na dlhšie vzdialenosti a pod.). Napr. svetový rekord v behu na dlhých tratiach získal Bertil Jariaker, keď v júli 1975 bežal okolo jazera Vattern (300 km za 53 hodín). Vtedy žil už 5 rokov ako vegetarián. Murray Rose, celoživotný vegetarián, vyhral vo svojich sedemnástich rokoch tri zlaté medaile v plávaní na Olympijských hrách v roku 1956 a ďalšiu medailu vyhral v roku 1960.

Ale športovcov dodržiavajúcich vegetariánsku diétu nájdeme vo všetkých odvetviach vrcholového športu veľa - stačí sledovať rozhovory po ich úspechoch, kedy sa ich pýtajú na prípravu a stravu.

C. Toxické látky v mäse

Všetky zvieratá sú nositeľmi parazitov, ktorí často spôsobujú aj ich uhynutie. Títo paraziti sa prenášajú požívaním mäsa na človeka a časť ich zostáva v jeho zažívacích orgánoch, kde môžu byť príčinou vzniku mnohých ochorení.

O konzumácii mäsa sa zistilo, že neprispieva len ku chronickým a degeneratívnym ochoreniam, ale aj k akútnym a infekčným ochoreniam. Prečo? Predovšetkým porážka zvieraťa zastavuje normálne očistné funkcie v tele a zanecháva zviera nasýtené všetkými odpadovými látkami.

Čo čaká jedákov mäsa? Toxické odpadové látky, vrátane kyseliny močovej, sa nachádzajú v krvi a tkanivách rovnako ako usmrtené a virulentné baktérie, pochádzajúce nielen z hnilobných procesov, ale aj z chorôb zvieraťa. Usadeniny kyseliny močovej vo svalovom tkanive zvierat sú pre naše ľadviny a pečeň značnou záťažou k našej bežnej produkcii kyseliny močovej. Príliš veľké množstvo vyvoláva dnu, reumatizmus, bolesti hlavy, epilepsiu, kornatenie ciev a nervozitu. Rozklad kyseliny močovej vytvára produkt podobný kofeínu, takže dôsledkom dlhodobého požívania mäsa môže byť zvýšená dráždivosť, úzkosť a agresivita. Rozklad kyseliny močovej spôsobuje aj zápach tela.

Porážkou začína aj rýchly proces rozkladu, s ktorým spracovatelia mäsa, prepravcovia a obchodníci často márne zápasia. Jeho produktom sú hnilobné baktérie. Väčšina nezanikne varením a tie, ktoré sú predsa len usmrtené, zanechávajú v sebe jedovaté látky.

Ale oveľa skôr ako začnú svoje dielo hniloba a odpadové látky v tele, dochádza k umelému otravovaniu mäsa. V roku 1979 vydal Hlavný revízny úrad (revízny orgán Kongresu USA) správu, ktorá hovorí: "Zo 143 jedov a pesticídov, ktoré zanechávajú rezíduá v surovej hydine a mäse, je 42 podozrivých z karcinogenity, 20 z toho spôsobuje vrodené defekty plodov a 6 je mutagénnych."

Reťaz narastajúcej toxicity začína medzi obilnými lánmi, kde sa používajú umelé insekticídy a hnojivá, ktoré po prechode cez potravinový reťazec môžu nadobudnúť vražednú moc. Frances Lappé to vo svojej slávnej knihe Diet for a Small Planet (Diéta pre malú planétu) popisuje takto: Keď veľká ryba zožerie menšiu alebo keď krava zožerie trávu (alebo iné krmivo), všetky pritom skonzumované chemické insekticídy sa hromadia a odovzdávajú ďalej. Keď človek konzumuje "vrchol" takéhoto potravinového cyklu, stáva sa posledným konzumentom a prijímateľom najväčšej koncentrácie pozostatkov insekticídov.

Ďalej si chovatelia dobytka v USA (a aj v ďalších štátoch) nemôžu sťažovať na nedostatok chemických prostriedkov, stimulujúcich rast zvierat. Medzi dnes užívanými prostriedkami môžeme nájsť kyselinu melengestrolovú, zeranol, progestrón, testosterón-propionát, furazolidon a ďalšie. Iný silný karcinogén, arzén, sa dodáva do krmiva hovädzieho dobytka vo forme zlúčenín užívaných na stimuláciu rastu. Je tiež hlavnou súčasťou roztokov, v ktorých sa "kúpe" dobytok, aby sa jeho koža zbavila vírusov, baktérií a iných mikroorganizmov z chemikálií, ktoré sa dnes bežne užívajú v mäsovom priemysle, pôsobí najväčšie starosti široké užívanie antibiotík. Takmer všetok dobytok dostáva okrem antibiotík, užívaných v čase choroby a pravidelného očkovania, tiež antibiotiká v krmive. Prečo? Čiastočne preto, že už pred desiatkami rokov chovatelia dobytka zistili, že doplňovanie krmiva nízkou dávkou antibiotík nevysvetliteľne zlepšuje váhový prírastok dobytka.

Baktérie odolné voči antibiotikám sa množia a nakoniec sa dostávajú k ľuďom. Na celom svete sa množia prípady mikroorganizmov odolných voči antibiotikám. Akútne prípady kvapavky, zápalu pľúc, zápalu mozgových blán u detí, potravinové nákazy (salmonelóza) sú stále rezistentnejšie na penicilín a ampicilín - dve antibiotiká, najčastejšie používajú na liečenie ľudí a zároveň na kŕmenie zvierat.

Ďalšie jedy, ktoré sa dostanú až na tanier, dostávajú zvieratá určené na porážku aj počas chovu, ukľudňujúce prostriedky, prostriedky na zvýšenie laktácie stimulácie hypotalamu, enzýmy urýchľujúce "dozrievanie" mäsa zabitého zvieraťa, prostriekdy podávané tesne pred porážkou, ktoré spomaľujú zmeny farby mäsa a udržiavajú krvavú farbu, typickú pre čerstvé mäso.

Zviera na bitúnku alebo zviera, ktoré je prenasledované svorkou psov, ktorí sprevádzajú lovcov, je naplnené strachom. To ovplyvní nadľadvinky, ktoré potom vypúšťajú do tela adrenalín. Ktokoľvek konzumuje mäso tohoto zvieraťa zároveň prijíma aj tieto nežiadúce látky.

Po porážke prichádza na rad spomaľovanie hnilobných procesov a rozkladu. K nakladaniu mäsa sa často používajú dusitan a dusičnan sodný, ktoré okrem toho zachovávajú čerstvú ružovú farbu mäsa. Sulfid sodný, ničiaci vitamíny B, je ďalšou chemikáliou bežne pridávanou do mäsa. Maskuje zápach rozkladajúceho sa mäsa a spôsobuje zachovanie "sviežej" farby.

D. Zmena zdravotného stavu a pokles úmrtnosti na určité choroby po dobu vynútených diétetických zmien (napr. v dobe 1. a 2. svetovej vojny)

V priebehu 1. svetovej vojny úplná pozemná a námorná blokáda Dánska donútila túto krajinu prijať jednoročný úsporný program, ktorý takmer odstránil mäso zo stravy tohto národa. Na prekvapenie úradov vykázali štatistiky ku koncu roka zlepšenie zdravotného stavu a pokles úmrtnosti o 17%. Podobný program v Nórsku počas 2. svetovej vojny priniesol rovnaké výsledky, so zvlášť výrazným poklesom úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenie. Je príznačné, že úmrtnosť v oboch krajinách sa vrátila na rovnakú úroveň ako v predvojnových časoch po skončení úsporných opatrení, kedy sa mäso vrátila do stravy obyvateľstva.


Ing. Andrea Svinčiak

apríl 2021, www.viacenergieprezivot.sk