Vplýva chov hovädzieho dobytka na klímu?

23.04.2021

V dnešnom článku by sme sa radi venovali téme, ktorá je relatívne kontroverzná a počula som na ňu veľa rôznych názorov. Ide o znečisťovanie životného prostredia prostredníctvom chovu hovädzieho dobytka. Na jednej strane je mnoho ľudí, ktorí neveria, že chov hovädzieho dobytka môže znečisťovať životné prostredie a najmä akým spôsobom sa tento proces vytvára a na druhej strane existuje množstvo metaštúdií, ktoré to dokazujú, že je to fakt, ktorý sa nedá poprieť ... teda par don, dnes vo svete už niektorí múdri mierotvorcovia vedia aj farbu poprieť, že ktorá je zelená a ktorá je modrá :-).

Tak sa teda pozrime na fakty.

V našom vydavateľstve Nové energie života, n. o. vydávame špecifické nekomerčné knihy (ich preklady), ktoré sa týkajú otázky pôvodu človeka, "kontroverzných" tém týkajúcich sa hlavne pôvodu človeka žijúceho dnes na Zemi (...bol stvorený vyšším Vedomím Tvorcami mimo Planéty zem a následne prenesený z éterickej matrice až do hmotnej fyzickej dimenzie 3D...), ďalej komunikácií s mimozemskými bytosťami atď.. 

V knihe Výnimočná planéta (The Only Planet of Choice), ktorej autorkou je Phyllis V. Schlemmerová, sú okrem iných mnohých zaujímavých tém aj komunikácie s bytosťami z Vesmíru, týkajúce sa vplyvu bielkovín na zdravie človeka. Na strane je výslovne uvedené, že dnešný človek (sú to komunikácie, ktoré prebiehali od roku 1973 - 1994) má vo svojej výžive príliš mnoho živočíšnych bielkovín, čo nevplýva pozitívne na zdravie človeka a človek by sa mal vo svojej výžive zamerať skôr na rastlinné bielkoviny. Je však fakt, že niektorí ľudia jednoducho nevedia prežiť bez živočíšnych bielkovín, čiže mäsa, ale je nevyhnutné vzdelávanie v oblasti výživy a vplyvu bielkovín na zdravie človeka.

Bielkoviny ako také sú základnou stavebnou jednotkou Vesmíru a živej hmoty. Chemický vzorec bielkovín, respektíve aminokyselín obsahuje oxygén (O), hydrogén (H), nitrogén (N) a mnohé z nich aj síru. 


Už zo samotného názvu chemických jednotiek je jasné, že obsahuje slovo GÉN, čiže bielkoviny sú základnou jednotkou stavby DNA (deoxyribonukleovej kyseliny). To, či dochádza k regenerácii DNA závisí práve od množstva a kvality bielkovín prijatých vo výžive človeka. Na konci chromozómov sa nachádzajú teloméry, ktorých predlžovanie alebo skracovanie súvisí so starnutím a ochoreniami alebo omladením človeka. 

Mnohými výskumami, z ktorých stovky boli utajené (pre istotu), že výživa má najpodstatnejší vplyv na zdravie, vitalitu a dlhovekosť človeka. Samozrejme, že to nie je jediný faktor. Ďalšími faktormi sú prostredie, pohyb, emočné vyladenie, myšlienkové pochody a ďalšie faktory, ako je aj epigenetika. Tomu sa teraz venovať nebudeme. 

Zameriame sa výhradne na bielkoviny ako také. (Ešte pripomíname, že názov BIELKOVINY = PROTEÍNY, z gréčtiny PROTEOS = základný.) 

Proteíny nie je nadávka ani E-čko vo výžive, ale je to konkrétna makroživina vo výžive okrem tukov, sacharidov a vody, čo sú štyri základné MAKROživiny vo výžive. Naše gény sú naprogramované na 110-120 rokov, my však úspešne ničíme svoj život a to práve disharmonickým vyladením svojho života na emočnej, myšlienkovej a fyzickej úrovni a dožívame sa iba 60-70 rokov, pričom umierame chorí a nevládni (väčšinou).


Poďme teda na chov hovädzieho dobytka.

Pri hľadaní zdrojov som sa dopátrala webovej stránky https://www.agroporadenstvo.sk/zivocisna-vyroba-hovadzi-dobytok?article=1134  (článok Znečisťujúce látky a skleníkové plyny z poľnohospodárskych činností, 5.11.2020), kde sú uvedené nasledovné údaje. Citujeme :

"Procesy, ako je používanie hnojív, živočíšna výroba, rozklad hnoja, spaľovanie poľnohospodárskych zvyškov atď., sa v poľnohospodárskom sektore uskutočňujú prostredníctvom niekoľkých činností, ako sú enterická fermentácia, používanie hnoja a obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Tieto činnosti sú zdrojom skleníkových plynov, ako je metán (CH4), a oxid dusný (N2O) a látky znečisťujúce ovzdušie, ako sú amoniak (NH3), oxidy dusíka (NOx vyjadrené ako NO2), pevné častice, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, oxid siričitý (SO2), oxid uhoľnatý (CO), ťažké kovy a látky, ktoré prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, ako sú napríklad pesticídy.

Ukladanie látok znečisťujúcich ovzdušie ako NH3 a NOx môže viesť ku škodlivým účinkom na verejné zdravie, ale aj na ekosystémy vo forme eutrofizácie a acidifikácie. Vystavenie emisiám tuhých častíc a NOx môže mať nepriaznivé účinky na zdravie a ich emisie môžu tiež prispieť k acidifikácii a zmene klímy. Aj keď NH3 nie je skleníkovým plynom, je nepriamym predchodcom emisií N2O."


Ďalej článok z 13.2.2018 s názvom "Emisie hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016, ktorého autorom je Ing. Vojtech Brestenský, CSc, MVDr. Zuzana Palkovičová, PhD., z Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra.

Citujeme :

"Keď hovoríme o emisiách plynov zo živočíšnej výroby, máme na mysli amoniak (NH3) spôsobujúci kyslé dažde a skleníkové plyny ako je oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O). Hoci patria medzi prirodzené zložky ovzdušia, ich súčasný obsah v atmosfére je významne ovplyvnený ľudskou činnosťou. Tvorba týchto plynov je daná emisným faktorom pre jednotlivé zvieratá vyjadrený množstvom produkovaného plynu v kg za rok jedným zvieraťom. Na základe emisných faktorov počtu zvierat sa stanovuje emisia daného plynu zo živočíšnej výroby.

V roku 2016 sa chovalo na Slovensku 446 112 ks hovädzieho dobytka, z toho bolo 194 191 kráv , z nich bolo 132 610 dojných a 61 581 nedojených (tab. 1)."

"Metán (CH4) sa tvorí v tráviacom trakte bylinožravcov ako vedľajší produkt enterickej fermentácie, pri ktorej sa sacharidy činnosťou mikroorganizmov štiepia na jednoduché molekuly, ktoré môžu byť strebané. Množstvo uvoľneného metánu závisí od typu tráviaceho traktu, veku a hmotnosti zvieraťa a kvality a množstva spotrebovaného krmiva. Typ tráviaceho systému má významný vplyv na tvorbu emisií metánu. Polygastrické živočíchy majú schopnosť v zložitom žalúdku tráviť celulózu, pri ktorej je vysoká produkcia metánu, v tráviacom trakte monogastrických zvierat prebieha oveľa menej fermentácie produkujúcej metán. Všeobecne platí, že čím je vyšší príjem krmiva, hlavne objemového, tým vyššia je emisia metánu. Produkcia metánu je ovplyvnená aj zložením krmiva. Príjem a zloženie krmiva súvisí s veľkosťou zvierat, aktivitou, rýchlosťou rastu a produkciou."

"Metán, ktorý zvieratá produkujú pri trávení, sa tvorí aj v hnoji pri jeho skladovaní. Metanizácia v hnoji vzniká v anaeróbnych podmienkach. Emisia metánu z hnoja je závislá od spôsobu skladovania a vytvorenia podmienok pre metanizáciu, ale aj od teploty prostredia.. Najvyššia emisia je z odkrytých lagún a odkrytých skladovacích nádrží na hnojovicu. Menšie emisie metánu sú z hnojísk maštaľného hnoja a najnižšie sú z exkrementov na pastve. Toto ovplyvňuje, okrem počtu chovaných zvierat, výšku emisií metánu z hnoja v jednotlivých krajoch. Tam kde je vysoký podiel dobytka ustajnený v maštaliach s podstielkou s produkciou maštaľného hnoja a kde sa veľa dobytka pasie, sú nižšie emisie metánu."

"Z celkových emisií oxidu dusného od hovädzieho dobytka v roku 2016 na Slovensku 288,8 ton sa mäsový dobytok podieľal 46,4 %, napriek tomu že stav kráv mäsového dobytka bol iba polovičný. Je to spôsobené tým, že na pasienku sú vyššie emisie oxidu dusného ako pri skladovaní hnoja a pri mäsovom dobytku sa pasú všetky vekové kategórie zatiaľ čo pri mliekovom iba niektoré a pastevná sezóna je pri mäsovom dobytku dlhšia ako pri mliekovom. Z produkcie oxidu dusného na pasienku tvorila produkcia mäsového dobytka 55,6 %.

Z celkového množstva dusíka, ktorý hovädzí dobytok vylúči predstavuje amoniakálny 60 %. Nositeľom amoniaku je moč, v ktorom je viac ako 90 % celkového vylúčeného amoniakálneho dusíka. Emisie amoniaku z exkrementov vznikajú od ich vylúčenia zvieraťom až po ich zapracovanie do pôdy (tab. 8). To znamená, že vznikajú už v maštali pri zbere a odstraňovaní exkrementov z maštali, ďalší amoniak emituje pri skladovaní z množstva ochudobneného v maštali a pri aplikácii do pôdy z množstva ochudobneného emisiami v maštali a pri skladovaní."


Ďalšie výskumné články môžete nájsť na https://scholar.google.sk/scholar?q=cow+emissions+methane&hl=sk&as_sdt=0&as_vis=1&oi=scholart   v anglickom jazyku.

Podľa údajov https://www.ematech.sk/novinky/ktore-krajiny-dominuju-chovu-hovaedzieho-dobytka-232/ (27.02.2020) je najväčším chovateľom a vývozcom hovädzieho dobytka Brazília s počtom 211 miliónov kusov (takmer 15 % svetovej produkcie), pričom na celom svete sa chová 1,47 miliárd kusov hovädzieho dobytka. Plocha, ktorá zaberá pasienky práve pre chov hovädzieho dobytka je 30% z celkovej plochy planéty Zem. Čiste náhodou sa na území Brazílie nachádzajú dažďové pralesy, ktoré sú dôležitým indikátorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu životného prostredia na planéte Zem.

Na druhom mieste sa nachádza India s cca 13%. Spôsoby chovu hovädzieho dobytka sú pritom v Indii výrazne ovplyvnené hinduistickým náboženstvom. Krava je posvätným zvieraťom.

Na treťom mieste je Čína, kde v súčasnosi dochádza k budovaniu obrovských fariem. Chov zažíva v Číne prudký rozmach a svedí o tom 113 miliónov chovaných kusov. V Číne sa nachádza aj najväčšia mliečna farma na svete, v ktorej sa nachádza vyše 100 000 dojníc.


Prvú päťku krajín s najväčším počtom hovädzieho dobytka uzatvárajú USA a prekvapujúco Etiópia na piatom mieste. Pre porovnanie uveďme, že podľa rebríčka Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo patrí Slovensko na 124. priečku s počtom hovädzieho dobytka 471 tisíc kusov.

Tak si to teda zhrňme. Chov hovädzieho dobytka Brazília, India, Čína, USA, Etiópia spolu tvoria cca 50% chovu hovädzieho dobytka sveta. Ešte stále nedochádza?

Väčšinou sa zameriavajú klimatické opatrenia na odvetvie dopravy a spaľovanie fosílnych palív, ktoré v roku 2016 zodpovedalo za viac ako 20% emisií skleníkových plynov v EÚ. Vydávajú sa obrovské peniaze na "opatrenia", ktoré majú zamedziť skleníkovým efektom.

Produkcia potravín vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré podľa väčšiny vedeckej obce spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie. Čím sme bohatší, tým máme väčšiu chuť konzumovať viac potravín, ako je práve mäso. Predpokladá sa, že trend spotreby živočíšnych produktov bude narastať a do roku 2050 sa zvýši až o 75 %.

Každých 18 sekúnd zmizne kvôli chovu dobytka jeden hektár lesa. Len s produkciou hovädzieho spotrebujeme až 8 % vody na svete, toto odvetvie je zároveň najväčším znečisťovateľom vody a pôdy. Ak by sme len 40% pôdy, ktorú dnes využívame napestovanie krmiva pre dobytok, využili na pestovanie plodín priamo pre ľudí, dokázali by sme nakŕmiť až 9 miliárd ľudí, nielen tých 7,8 miliárd, koľko nás je dnes.

Dokonca sa uvažuje o zavedení dane z mäsa ako jednej z možností ako ovplyvniť a pokúsiť sa zmeniť správanie ľudí a ich stravovacie návyky. Je možné predpokladať, že ak by kilogram hovädzieho mäsa stál o polovicu viac, ľudia by si dvakrát rozmysleli, či ho jesť trikrát do týždňa.

Faktom je, že väčšina potravín, ktoré významne prispievajú ku zmene klímy, sú nezdravé jedlá. Paradoxom celého problému však je, že svojim spotrebiteľským správaním neškodíme len pomerne abstraktnej klíme planéty, ale aj sami sebe. Berúc toto do úvahy, je to na zváženie.

Ak by totiž daň z mäsa prispela k zníženiu spotreby tohto jedla, menej ľudí by každoročne podliehalo srdcovocievnym ochoreniam, infarktu, rakovine či mŕtvici. Napríklad v USA ľudia jedia až trikrát viac mäsa ako sa odporúča. Priemerný Slovák spotreboval v roku 2015 podľa SŠÚ v priemere asi 50,2 kíl mäsa. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uvádza, že celkovo sa v roku 2015 spotrebovalo v EÚ v priemere 68,3 kíl mäsa na osobu, no vo svete celkovo len 34,1 kíl mäsa na osobu.

Zmeny v oblasti potravinárstva, hlavne produkcie potravín a ich konzumácie boli doteraz prehliadané a ignorované. Dôvodom je najmä citlivosť ľudí na tému týkajúcu sa jedla, ich výberu a návykov. Išlo aj o strach. Hneď ako ľudia zbadajú, že určitá potravina zdražela, naštve ich to, takže vlády musia opatrne vysvetľovať, prečo to urobili. Problém je však v tom, že ľudia sami od seba radšej umrú akoby mali zmeniť svoje stravovacie návyky a životný štýl.


Okrem toho vegetariánska výživa by pomohla zníziť celkovú konzumáciu vody, pretože až 70% sladkej vody sa v súčasnosti používa práve na poľnohospodárstvo. 15 000 litrov vody je potrebných na produkciu kilogramu hovädzieho, 6 000 na kilo bravčového, 4 000 na kilo kuracieho mäsa. Keď si to porovnáme s 1 600 litrami vody potrebnými na produkciu obilnín, 900 litrov na ovocie a 400 na zeleninu, robí to celkom veľký rozdiel. To sú fakty.

V porovnaní s výrobou mäsa, spotreba vody by bola o 20-krát nižšia pre pestovanie obilnín, 5-krát nižšia pre ovocie a 7-krát nižšia pre zeleninu. Bez živočíšnej výroby by sme nemali kožu a rôzne produkty, ktorých súčasťou sú živočíšne tuky bežne používané v kozmetike, sviečkach či čistiacich prostriedkoch.

Vzhľadom na náš dopyt po potravinách by sme ale nepremenili túto zem naspäť na lesy, pretože by sme potrebovali približne 40% pôdy na pestovanie zeleniny, obilnín a ovocia. Zvyšných 60% pôdy by zostalo na ďalšie použitie a zvýšilo by sa riziko, že časť tejto zachránenej pôdy sa zmení na púšť. Pôdu, ktorá je určená na pestovanie plodín pre dobytok a jeho samotný chov by sme museli starostlivo opracovať tak, aby sme obnovili jej prirodzenú rovnováhu a znova ju premenili na lesy. Najlepšie by bolo, keby bol postup prechodu na vegetariánsku či veganskú diétu postupný, teda aby sa dopyt po mäse pomaly znižoval.

Výsledkom extrémizmu je aj vytvorenie "super nízkouhlíkových kráv" ako príklad chorého klimatického inžinierstva. Pozornosť ľudí sa presmerováva mimo takých problémov ako je vytvorenie zástupu otrokov z ľudí, čo sa už momentálne deje. Týchto otrokov však bude treba nakŕmiť a najedený otrok je lepší ako hladný. Hladný by na elitu predsa útočil.

Pochopiteľne beriem do úvahy aj názory malých farmárov a chovateľov hovädzieho dobytka, ktorí s týmto nesúhlasia, pretože nechovajú svoje zvieratá vo veľkom. Je však veľký rozdiel chovať 100.000 kusov hovädzieho dobytka a 5 kusov v biokvalite. A hlavne, nie dovážať, ale ako štát byť sebestačný v maximálne možnej miere. Československo pred rokom 1989 bolo v chove hovädzieho dobytka a prvovýrobe mlieka sebestačné. Určite je kravský hnoj jedným z najlepších živín pre pestované rastliny, určite lepší ako chemické hnojivé na báze NPK.

Vo vzťahu ku zdraviu človeka je však veľmi dôležité nebyť extrémistom :-) 

Žiadny extrém nie je dobrý a pokiaľ sa aj človek rozhodne stať sa vegetariánom alebo vegánom, je to cesta. Okamžitým rozhodnutím a vylúčením mäsa zo stravy vzniká prázdne miesto, čo náš organizmus pociťuje ako stratu a z toho môže byť problém. Toto je tiež extrémizmus, preto by sme mali jemne a citlivo, s úctou pristupovať k svojmu telu.

Hlavnou zložkou mäsa sú bielkoviny, ako sme už spomenuli na začiatku článku a je nevyhnutné tieto bielkoviny vedieť vo vegetariánskej strave aj efektívne nahradiť. Nie každý je však uspôsobený žiť bez mäsitej stravy. Aj mnohí ľudia, ktorí väčšinou konzumujú rastlinné bielkoviny si občas dajú kvalitné kuracie, či morčacie mäso, alebo vtáčie mäso. 

Každý jeden z nás sme individualita a je dôležité sa poznať, poznať svoje metabolické pochody a podľa toho prispôsobiť aj svoje návyky. To je sebapoznanie a Pravdivosť :-) Zbytočne je sa hádať, treba Poznávať Vedomie ...

Na záver ešte chceme ešte poznamenať, že my nie sme ekologickí klimatológovia :-), nie sme v žiadnom prípade podporovatelia "Grétky" a jej klimatických opatrení, na druhej strane si však uvedomujeme, že človek svojou neobmedzenou spotrebou vyčerpáva Planétu Zem. To donekonečna nepôjde. Stačí sa pozrieť na počasie. Osobitne by sa dalo hovoriť o chemtrailsoch, očkovacích látkach, farmaceutickom businesse, intenzívnom poľnohospodárstve používajúcich GMO, pesticídy, herbicídy atď. Je toho veľa, čo ničí našu Planétu ...


V ďalšej časti sa pozrieme bližšie na výhody, ktoré prináša bezmäsitá strava, pre každého človeka. Aj z pohľadu jemnosti energii a frekvencie, ktorými ako ľudská bytosť disponujeme. Samozrejme, je to na sobodnom rozhodnutí každého jedného človeka ...



© Marian Svinčiak, www.viacenergieprezivot.sk, apríl 2021

© Andrea Svinčiak, www.viacenergieprezivot.sk, apríl 2021