Ako na bipolárnu poruchu výživou? 7.

12.10.2021

Čo je to Epigenetika? Ako vplýva na nás aj v oblasti výživy a zdravého životného štýlu?


V skratke. Pokračujeme v skúmaní faktorov, ktoré môžete ako potenciálny alebo už pacienti ovplyvniť, aby sa zlepšil váš zdravotný stav. Existujú aj duchovné príčiny ochorení, o čom sa môžeme pobaviť ešte v niektorom z ďalších článkov. Teraz sa pozrieme ešte filozoficky na to, aké faktory môžu toto ochorenie spôsobovať.

Môžete si byť istí, že túto časť nepíšeme preto, lebo súčasťou našej práce je aj predaj výživových doplnkov, ale preto, že skutočne bola zistená dôležitosť dopĺňania stravy vo forme výživových doplnkov. V súčasnosti už nestačí "pestrá vyvážená strava" a to z mnohých dôvodov, z ktorých mnoho je zjavných a ešte viac skrytých. Chceli by sme upozorniť na to, že psychické poruchy sú známe od nepamäti a väčšinou majú genetický základ. Ešte raz zdôrazňujeme, zásadné je celoživotné vzdelávanie, my sa nespoliehame len na lekárov, ale skúmame zdravým rozumom a aj intuíciou, zapojením všetkých zložiek ľudskej bytosti, prečo k niektorým problémom dochádza. A v tom nám pomáhajú aj lekári, ktorí sa snažia byť pravdiví.

Keď sa pozrieme na psychické ochorenia a príčiny, prečo vznikajú, nájdeme len konštatovanie, že presné príčiny sú neznáme a výskum "predpokladá" kombináciu psychických, genetických, psychologických a environmentálnych faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že osoba citlivo reaguje na podmienky. Z toho vyplýva, že každý jeden človek na tejto planéte môže mať predispozíciu na psychické ochorenia a možno takisto konštatovať, že za psychický vývoj detí a následne dospelosť má vplyv veľa faktorov.


Nielen výživa, ale dokonca aj negatívne zážitky, zanedbávanie detí, užívanie drog alebo iné vážne stresové situácie umožňujú prostredníctvom vyvolaných biochemických epigenetických zmien rozkázať génom, či sa majú prejaviť a ako silno sa majú prejaviť. V súlade s novými poznatkami sa napríklad epigenetika opiera o traumatické zážitky človeka a jeho predkov, ktoré zanechávali "molekulárne jazvy", resp. značky na DNA ďalších generácií. Obrazne povedané, zážitky našich predkov si vďaka epigenetike nesieme so sebou. 

Niekoľko vedeckých štúdií poukázalo na skutočnosť, že nepriaznivé životné podmienky a skúsenosti zanechávajú v človeku dlhotrvajúce epigenetické stopy a prostredníctvom zmien v metylácii DNA a modifikácii histónov môžu dokonca vyvolať depresie. Podarilo sa dokázať, že nielen samotná depresia, ale aj jej liečba antidepresívami súvisia s dynamickými zmenami vyvolanými pôsobením epigenetických mechanizmov, predovšetkým metyláciou DNA.

Niektoré epigenetické štúdie naopak odhalili, že láskavé zaobchádzanie matky s dieťaťom alebo mláďaťom významne ovplyvňuje jeho epigenetické predispozície v psychickej oblasti. Pri výskume myší v porovnávaní matkou zanedbávaných a nezanedbávaných myší sa objavili veľké epigeneticky podmienené rozdiely v psychickej vyrovnanosti, schopnostiach a inteligencii. 

Významný odborník v oblasti epigenetiky profesor Moshe Szyf experimentálne dokázal, že materská starostlivosť mení v mozgu myšacieho potomka "nastavenie" jeho génov, čo sa v dospelosti môže prejaviť napr. ovplyvnením hladiny stresového hormónu (glukokortikoidu) kortizolu v krvi. Profesor M. Szyf zistil, že zvýšenie hladiny stresových hormónov glukokortikoidov v krvi mláďat potkanov, o ktoré sa matka slabo starala, spôsobila nedostatočná metylácia génu pre glukokortikoidový receptor, ktorý riadi hladinu týchto stresových hormónov v krvi. Pre takéto zanedbávané mláďatá je charakteristická zvýšená reakcia na stres.

V súvislosti s metyláciou génu pre glukokortikoidový receptor vedci realizovali aj výskum na ľuďoch. Zistili, že deti, ktorých matky počas tehotenstva z rôznych príčin trpeli, ako aj deti, ktoré boli po narodení týrané, mali oveľa viac metylovaný tento gén, čo neskôr ovplyvňovalo aj ich správanie v dospelosti. Okrem zvýšenej reakcie na stres, zvýšená metylácia génu glukokortikoidový receptor zvyšuje aj riziko obezity, depresií a niektorých autoimunitných ochorení.

Epigenetickými procesmi si telo môže dokonca vytvárať odolnosť voči drogám a alkoholu. Keď človek pije alkohol, vďaka epigenetickým pochodom sa v pečeňových bunkách zvýši produkcia enzýmu alkohol dehydrogenáza. Čím je vyšší príjem alkoholu, tým viac alkoholdehydrogenázy pečeň vyrába. Platí to aj naopak. Po dlhšej abstinencií sa výroba alkoholdehydrogenázy výrazne zníži a človek "vydrží menej". Deje sa to preto, že telo spomalilo výrobu alkoholdehydrogenázy, keď ju už nepotrebovalo. Rovnaký mechanizmus sa uplatňuje aj pri iných návykových látkach, liekoch, čí kofeíne.


Genetická výbava sa dá epigeneticky ovplyvniť aj vo vyššom veku. Potvrdili to epigenetické štúdie realizované na dvojčatách. Tie, ktoré žili spolu, alebo sa často stretávali a mali rovnaké obyčaje a stravovacie a ďalšie návyky, mali aj aktivované rovnaké gény a molekuly ich DNA boli takmer totožné. Dvojčatá, ktoré spolu netrávili toľko času, bývali na rôznych miestach, nielenže sa na seba menej podobali, ale mali aj rozdielne zvyky a vlastnosti. Na vine je rozdielna metylácia ich DNA. Za zmienku stojí aj poznatok, že rozdiely v metylácii dvojčiat sa vekom stupňujú.

Gény, ktoré dostávame do vienka pri narodení, nie sú jediným režisérom nášho životného príbehu. Aj keď je ich podiel na napísaní nášho životného scenára kľúčový, nezanedbateľne o našom budúcom živote rozhoduje aj epigenetika. Keďže sa náš epigenetický profil mení počas celého života a epigenetické značky, ktoré vtisnú epigenetické procesy do našej DNA, sa môžu prenášať až do štvrtej generácie, je na nás, aby sme využili nádej, ktorú nám môže epigenetika poskytnúť a snažili sa epigenetické procesy aspoň čiastočne pozitívne ovplyvňovať. Musíme však vo svojom živote zmeniť veľa vecí, vrátane rebríčka našich hodnôt, životného štýlu, stravovacích návykov, pohybovej aktivity, prežívania stresových situácií, emócii, atď.

A tu môžeme smelo konštatovať, že psychické problémy môžu začať obyčajnou neurózou, pokračovať bipolárnou poruchou a skončiť schizofréniou. Podľa mnohých a mnohých zdrojov, z ktorých mnohé boli desaťročia utajené (napr. projekt Monarch), je jasné, že sa tu dlhodobo pokúšajú určité štruktúry o narušenie psychického vývoja jedincov a to obrovské štrukturovanie diagnóz aj u psychicky postihnutých pacientov má len jeden účel: zvyšovať zisky farmaceutických firiem, z ktorých mnohé robia genetické pokusy na ľuďoch a tak sa ľudia dostávajú do začarovaného kruhu.

Pred tým, ako farmaceutické firmy ovládli medicínu, psychiatri často zaznamenali, že psychiatrickí pacienti nemali iba psychické problémy, ale boli veľmi chorí aj fyzicky. Najčastejšími fyzickými problémami sú tráviace a kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, infekcie pľúc, močovo - pohlavné infekcie, autoimunita a iné znaky imunitných abnormalít. V starej Učebnici psychiatrie z roku 1937, autorom ktorej je Henderson a Gillespie, jasne stojí: "Dôkladné fyzické vyšetrenie je absolútne nevyhnutné v každom jednom prípade - schizofrenici sú z hľadiska výživy spravidla vo veľmi zlom stave." Súčasné výskumy dokazujú, že toto tvrdenie je správne. 

Nedostatok vitamínov (ako je niacín alebo B3, B6, B12, B1 kyselina listová či vitamín C) a mnohých minerálov (ako je magnézium, zinok, mangán atd.) je veľmi často zaznamenaný u schizofrenických pacientoch. Kanadský lekár Abram Hoffer úspešne liečil tisícky schizofrenických pacientov tým, ţe im podával vitamíny B3, B12, B1, kyselinu listovú a vitamín C. Americký lekár Carl Pfeiffer študoval anamnézu viac ako 20 000 pacientov a dospel k záveru, že ich liečba výživovými doplnkami a diétou môže byť oveľa efektívnejšia ako nasadenie liekov na lekársky predpis.

Prečo majú schizofrenickí pacienti výživové nedostatky? Teraz už vieme, že odpoveď nájdeme iba v ich tráviacej sústave. Francúzsky psychiater Pinel takmer pred 200 rokmi napísal "primárny zdroj duševnej choroby spravidla je v oblasti žalúdka a čriev". Americký profesor Dr. Curtis Dohán venoval mnohé roky výskumu súvislosti tráviacich abnormalít u schizofrenických pacientov s ich psychologickým stavom. Dokonca bolo zistené, že existuje prelínanie medzi celiakiou a schizofréniou. Dr. Dohán si všimol, že symptómy schizofrénie sa môžu výrazne zlepšiť, ak sa z pacientovho jedálneho lístka vylúčia všetky obilniny. Takisto si všimol, že v niektorých kultúrach v Južnom Pacifiku, kde sa kedysi nekonzumovali obilniny, sa schizofrénia nikdy nevyskytovala. Až keď títo obyvatelia prevzali západný spôsob stravovania, veľmi bohatý na obilniny, začali sa medzi nimi vyskytovať prípady schizofrénie.


Ďalším dobrým príkladom je Írsko, kde ľudia nejedávali pšenicu, až kým roku 1845 nezlyhala úroda zemiakov. Pred touto udalosťou sa schizofrénia a celiakia v Írsku vôbec nevyskytovali. Odkedy Íri začali konzumovať pšenicu ako základnú potravinu, majú jeden z najvyšších výskytov celiakie a schizofrénie vo svete. Koncom 70-tych rokov sa zistilo, že lepok v obilninách a kazeín v mlieku sa v tráviacej sústave pretvára na opiáty, tie sa vstrebajú do krvi, prekročia krvno-mozgovú bariéru a poškodzujú mozog. Tieto opiáty sa našli v moči schizofrenických pacientov, takisto u pacientov trpiacich depresiou a autoimúnnymi stavmi. 

Neskôr Dr. Reichelt v Nórsku a Dr. Shattock vo Veľkej Británii našli tie isté zložky v moči autistických detí. Preto sa teda schizofrénia a autizmus našli v jednej spoločnosti. Ozrejmilo sa, že obe skupiny pacientov neboli schopné tráviť lepok z obilnín a kazeín z mlieka. V súčasnosti existuje obrovské množstvo metaštúdií, ktoré dokazujú prepojenosť črevného mikrobiómu a činnosti mozgu, resp. hematoencefalickej bariéry a vplyvu výživy na toto prepojenie. Osobitne by sme mohli napísať celú knihu o dôležitosti črevného mikrobiómu.

Je teda úplne jasné, že nie je možné dodať do organizmu v optimálne rovnováhe všetky živiny, ktoré naše telo potrebuje. Vyhláška https://www.uvzsr.sk/docs/info/hv/OVD_pre_SR_tabulky.pdf o doporučených denných dávkach vitamínov a minerálov hovorí o tom, koľko by sme týchto živín v dennej výžive mali obsiahnuť, ale problém je v tom, že tieto hodnoty, najmä čo sa týka vitamínu C, E a ďalších sú ďaleko poddimenzované. Najmä v súčanosti. My užívame podstatne vyššie dávky, aj vitamínu C aj D, E, atď.


Vymenujeme si teda v ďalších článkoch aspoň najdôležitejšie z doplnkov výživy, na ktoré by sme sa mali zamerať. Telo žiadneho človeka nie je systém, kde osobitne funguje endokrinný systém, osobitne pohybová sústava alebo svaly, ale všetko je navzájom prepojené v architektúre súvislostí a to, čo dávne tradičné systémy vedeli o ľudskom tele, na to terajšia veda iba prichádza a "potvrdzuje". Dávajte si pozor pri vitamínoch, aby to nebolo z blata do kaluže - lieky vyrobené na báze uhoľného dechtu a vitamíny vyrobené rovnakým spôsobom. Treba dbať na ich biologickú hodnotu a vstrebateľnosť, pretože aj na vitamínoch vyrobených na báze uhoľného dechtu sa možno stať závislým. 

Čo sa týka ekonomických ukazovateľov (výhovorky, že výživové doplnky sú drahé, ide o vyhadzovanie peňazí), existujú štúdie, ktoré jasne preukazujú prax - zbytočné plytvanie financiami a vyššie náklady, keď oveľa viac zbytočností a nevhodných potravín človek nakupuje v bežných obchodných reťazcoch, ako keď sa seriózne zameria na zdravú selekciu a áno, aj potrebné výživové doplnky. Skôr sa teda "vyhadzujú peniaze von oknom" práve pri chaotických a zotrvačných nákupoch v obchodných reťazcoch.

Silnú Imunitu, pevné Zdravie, Vitalitu :-)


Pripojte sa do našej FB skupiny a dozviete sa viachttps://www.facebook.com/groups/lepsiazdravsisvet  


© Andrea Svinčiak, www.viacenergieprezivot.sk, október 2021

© Marian Svinčiak, www.viacenergieprezivot.sk, október 2021